Ako pracovať s deťmi s ADHD, ADD

Ako pracovať s deťmi s ADHD, ADD

ADD /syndróm deficitu pozornosti/, ADHD /syndróm deficitu pozornosti spojený s hyperaktivitou/

Patria do skupiny porúch správania. Možno sa stretnúť aj s inými označeniami – ľahké detské encefalopatie, hyperkinetický či hypokinetický syndróm. Ide často o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké.

Vznikajú väčšinou drobným minimálnym poškodením CNS v ranných vývinových štádiách aj vplyvom odchýlok získaných geneticky. Tieto drobné poruchy zapríčiňujú isté odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda o prejavy zväčša vrodené, za ktoré dieťa nemôže, a ktoré spočiatku i ťažko môže samo ovplyvniť. Prejavy môžeme vhodným výchovným postupom ovplyvniť, korigovať. Čiastočne napomáha aj vývin dieťaťa, jeho vývinom a dospievaním dozrieva aj CNS a niektoré negatívne prejavy strácajú na intenzite, aj vymiznú.

Prejavy detí

V útlom veku niekedy bývajú nepokojnejšie, mávajú poruchy biorytmu – spánku a bdenia, zdanlivo bez príčiny plačú. V batolivom veku sú zvýšene pohyblivé, zdanlivo bez zábran, vydržia dlho bez spánku, nedokážu sa sústrediť na hru, možné sú aj prejavy menšej obratnosti s následnými výbuchmi afektivity – na svoje neúspechy začínajú reagovať zlosťou. Neadekvátne silno reagujú na menšie podnety, býva aj oneskorovaný vývin reči a nerovnomerný vývin /niektoré prejavy zodpovedajú veku aj predbiehajú, v niečom zaostávajú/. U detí v predškolskom a školskom veku:

- poruchy motoriky

- emočné poruchy a poruchy správania

- poruchy koncentrácie pozornosti a pamäti

- poruchy reči, vnímania a myslenia

Poruchy motoriky

Hyperaktívne, nepokojné, nevydržia sedieť na jednom mieste, v škole vyskakujú z lavice, pobehujú po triede. Pri sedení sa vrtia, hojdajú, kopú nohami, neustále sa hrávajú s predmetmi.

Hypoaktívne, pomalé, ťažkopádne, apatické, nestačia školskému tempu, sú vo všetkom posledné, nereagujú na pokyny.

Deti sa veľmi rýchlo unavia, aj krátkodobé sústredenie vyžaduje veľké úsilie a mnoho energie. U niektorých sa prejaví únava prekvapivo ešte vyššou aktivitou, zvýšenou pohyblivosťou, vzrušivosťou, podráždenosťou, od ktorej je blízko k afektívnemu výbuchu, agresii. Ich nervová sústava je preťažená, lebo so nedokážu odpočinúť. Majú aj ťažkosti so zaspávaním, vymýšľajú si rôzne dôvody, prečo vstať, neskoro zaspávajú, v škole sú unavení. Hypoaktívne na únavu reagujú ešte prehĺbeným útlmom, apatiou a niekedy reagujú tiež podráždene.

Poruchy motoriky sa prejavujú ťažkosťami v jemnej a hrubej motorike. Bývajú nešikovné, neobratné, ich pohyby sú málo koordinované, najmä súhra horných a dolných končatín. V jemnej motorike sú nápadné nedostatočnosti v sebaobsluhe – obliekanie, jedávanie s príborom, ťažkosti pri hre a pohybových súťaživých hrách. V škole prejavy v telesnej, pracovnej a výtvarnej výchove, ťažkosti s písmom – neúhľadné, neusporiadané. Ak sú aj poruchy v mikromotorike očných pohybov– vplyv na čítanie, poruchy vnímania, myslenia, pamäti a pozornosti – špecifické vývinové poruchy učenia, poruchy v motorike hovoridiel – artikulačná neobratnosť /vyslovovanie dlhých a ťažkých slov/.

Ak sú deti unavené, reagujú práve zvýšeným nekľudom. Ak dieťa napr. číta a pritom sa pohybuje, nenúťme ho násilne ku kľudu. Ak sa sústredí na to, aby kľudne sedelo, nie je schopné sa venovať čítaniu. Ak sa samo usiluje ukľudniť, vynaloží veľa úsilia a rýchlejšie sa unaví. Nie je vhodné za prejavy hyperaktivity sa posmievať, trestať, mentorovať, dávať za príklad iného spolužiaka.

Je potrebné naopak dať dostatok príležitostí k pohybovému uvoľneniu počas prestávok v učení, počas vyučovacej hodiny – zotrieť tabuľu, zobrať zošity, poliať kvety, odovzdať odkaz v inej triede, prebehnúť sa, zacvičiť si, zahrať krátku pohybovú hru. Dostatok priestoru venovať aj odpočinku, relaxácii /položiť hlavu, zvrieť oči, ľahnúť si na koberec../ Vhodné sú aj dychové a uvoľňujúce cvičenia.

Doporučuje sa dovoliť zmeniť polohu tela pri práci, striedať sed a stoj, aj kľak.

Na ovplyvnenie aktivity dobre pôsobí striedanie činností /interval 5 – 10 až 15 min./

Pri striedaní nesmie nasledovať činnosť podobného druhu, dlhšie práce rozdeliť a vložiť inú činnosť, potom sa vrátiťk pôvodnej na dokončenie.

Využívať relaxáciu veľmi často. Účinok sa prejaví až po určitej dobe. Chvíľka uvoľnenia v sede na stoličke a hlavou položenou na stole, s počúvaním kľudnej tlmenej hudby, ak u detí pozorujeme nekľud, nesústredenosť, pohyblivosť, únavu. Je možné napomáhať aj slovným doprovodom – pocity tepla, ospanlivosti, únavy, ťažkých končatín, prílivu energie, pripravenosti na prácu. Dlhý, či násilne vynucovaný kľud neprinesie očakávaný efekt.

Hyperaktivitu možno ovplyvniť svojím prístupom k dieťaťu. Ak je neposedné, nevenujme mu toľko pozornosti, ako keď sa ukľudní. Za ukľudnenie ho pochváľme, aby si uvedomilo, že tento typ správania očakávame. Napr. pohojdávanie na stoličke možno ovplyvniť jemným dotykom – položiť ruku na rameno dieťaťa. Ak sa to opakuje, dieťa sa naučí reagovať na dotyk. Osvedčil sa aj očný kontakt – pri zadávaní pokynov sa pozerať do očí, aby sa sústredilo. Postupne sa naučí sledovať aj mimiku. Dieťa nie je slovne, príkazmi a zákazmi usmerňované, čo prospieva deťom aj dospelým, menej ich to vyčerpáva, sú pokojnejší. Zlostný a kričiaci dospelý nie vhodný príklad pre dieťa od ktorého očakávame a vyžadujeme presne opačné správanie.

V škole je vhodné, aby dieťa sedelo čo najbližšie k učiteľovi, pokiaľ možno samo v lavici. Niektoré deti sa snažia upútavať pozornosť spolužiakov negatívnymi reakciami, provokovaním učiteľa, šaškovaním, atd. Je výborné, ak naučíme žiakov na tieto prejavy nereagovať. Skúsiť vysvetliť, prečo postupujeme takto, prečo potrebuje daný žiak podporu a pochopenie všetkých.

Pravidelný režim je pre dieťa dôležitý, nekľud je často vyvolaný neistotou, očakávaním niečoho neznámeho. Deti potrebujú stereotypy, rituály, ktoré prehlbujú ich pocit bezpečia, čo je jedna zo základných ľudských psychických potrieb. Ak je nemožné režim dodržať, je vhodné dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať a čo sa od neho očakáva. Časté a náhle zmeny neprispievajú k ukľudneniu.

V škole zadávať úlohy rovnakým spôsobom /nie raz zapísať do zošita, raz označiť do knihy a pod./ Dieťa sa má naučiť využívať pracovnú plochu lavice v určitom poriadku – ľavá strana čo budem potrebovať, pravá strana na odkladanie a odovzdávanie, čo už nebude potrebovať.

K prejavom detí patria poruchy motoriky a motorickej koordinácie – rozvíjať tieto funkcie, nešetriť pochvalou aj za menšie, čiastkové úspechy, aj keď výsledok nezodpovedá našim predstavám. Snažíme sa vyjadriť podporu a vieru, že to dokáže, len potrebuje viac času, nabudúce to bude lepšie, aby bolo trpezlivejšie...Pri nácviku jemnej motoriky – presné a jemné pohyby ruky – hry s rôznymi druhmi stavebníc, modelovanie, strihanie, navliekanie, vytrhávanie, skladanie z papiera, dokresľovanie a vykresľovanie – práca v rôznych pozíciách, najprv na väčšej ploche, a s väčšími kúskami, postupne plochu aj materiál zmenšujeme. Možno uplatniť grafomotorické cvičenia. Používať písacie a kresliace potreby ľahko zanechávajúce stopu, pri kreslení nepožadovať presnosť, skôr prejav fantázie.

Na telesnej výchove dať vyniknúť v oblasti, v ktorej sa dieťaťu darí. Činnosti, ktoré nezvláda rozfázujeme, jednoduchšie časti precvičujeme. Pozor na bezpečnosť, deti často nemajú zábrany, radšej cvičiť v malých skupinách, kde o deťom má učiteľ prehľad.

Pri písaní neznižovať známku za neúhľadné písmo, nenechávame prepisovať, lebo k zlepšeniu nedôjde. Využívame doplňovacie cvičenia, testy s voľbou odpovedí...Preferujeme ústnu formu overovania vedomostí, neporovnávame s inými žiakmi, nedávame iných ako príklad.

Tlmenie hyperaktivity liekmi – detský lekár, psychiater len u vážnejších prípadov. Prejavy možno zmierniť aj dostatočným prísunom tekutín.

 

Emočné poruchy a  poruchy správania

Deti bývajú emočne labilné /citovo nestále/, časté výkyvy nálad, rýchle prechody od plaču k smiechu a naopak. Do určitého citového ladenia upadajú často aj bez zjavnej príčiny. Niekedy sú závislé od klimatických podmienok, atmosférického tlaku. Reagujú na počasie zvýšenou vzrušivosťou, afektivitou, inokedy útlmom.

Deti s touto poruchou trpia výkyvmi vo výkonnosti – súvislosť s náladovosťou, afektivitou, unaviteľnosťou. Rovnakú úlohu raz zvládnu, inokedy vôbec nie.

Deti konajú impulzívne, čo ich momentálne napadne, okamžite to aj vykonajú. Nedokážu domýšľať dôsledky svojho konania. Chýba im sebakontrola, sebaovládanie je nížené, podliehajú nutkaniu nápad hneď realizovať. Ich správanie býva hlučné, spontánne, živelné, nerozvážne, konanie býva často nebezpečné aj pre nich. Pri rozhovore vykrikujú, upútavajú pozornosť na seba, pokyn si nevypočujú a vykonajú len časť zadania. Majú ťažkosti aj v komunikácii s ostatnými – hovoria veľa, nevedia sa zastaviť a prestať. Skáču do reči, z tmy na tému, náhle začnú o niečom inom, ťažko sa sústreďujú na obsah reči druhého.

Činnosti vyžadujúce si dlhší čas, viac sústredenia často nedokončia, pri práci zmätkujú. Počas výkonu, hry im uniká cieľ, postup činnosti.

Tieto deti mávajú zníženú frustračnú toleranciu –na podnety, ktoré iné deti nevnímajú, neprekážajú im a nevyvedú ich z miery, tieto deti reagujú neadekvátne, napr. agresiou voči okoliu, alebo predmetom. Napriek tomu, že reagujú precitlivene, mávajú ťažkosti vcítiť sa do pocitov iných ľudí. Často svojím správaním iným ubližujú nechtiac.

Mávajú sklon k afektívnym výbuchom, často začínajúcim slovne, môžu končiť fyzickou agresiou namierenou voči okoliu, sebe. Deti nie sú svojím okolím prijímané, snažia sa upútať pozornosť šaškovaním, iným negatívnym spôsobom – vykrikovanie, predvádzanie sa.. čím sú opäť nepríjemné.

Ako pracovať s deťmi s ADHD, ADD

1.Kľudná atmosféra – trpezlivosť, vyrovnanosť, pokoj dospelých, lebo sú vzorom v správaní pre dieťa.

2.Za impulzívne konanie netrestať, pochváliť sa vhodné správanie.

3.Predchádzať afektívnemu správaniu, odviesť pozornosť iným smerom, vyhnúť sa situáciám vyvolávajúcim afekt. V afekte nechať ukľudniť sa, relaxovať, nezapájať do činností, odviesť pozornosť ostatných detí, uvoľniť napätie pohybom.

4.Afekt nechať odznieť, zachovať pokoj, ukľudňovať dotykom. Po ukľudnení je dôležité situáciu rozobrať, trpezlivo opakovať a vysvetľovať, ktoré spôsoby správania sa sú vhodné, a ktoré nie. Reagovať na vhodné prejavy pochvalou, nereagovať na nevhodné – podporíme u dieťaťa zapamätanie si to, čo bolo ocenené. Ak použijeme trest, mal by byť zodpovedajúci previneniu, uložený hneď, a len jeden, nehromadiť tresty. Niekedy stačí trestom len pohroziť. Neskontrolovaný, príliš rýchlo odpustený trest stráca účinnosť.

Niekedy sa stáva, že dieťa zlostí, nevie, že ich zlostí a nevie prečo to robí. Dieťa nevie ako sa má správať, čo sa od neho očakáva, lebo nemá jasne stanovené pravidlá a „mantinely“, ktoré nesmie prekračovať a musí vedieť, čo ho čaká, ak ich nedodrží.

Nie je vhodné: ironizovanie, zhadzovanie, vyjadrovanie – lenivý, neporiadny, zlý...

opakovanie výziev zvýšeným hlasom

porovnávanie so spolužiakmi, inými deťmi

súťaživé hodnotenie, bodovacie hry /ak ich používame, porovnávať dieťa so sebou samým, ako sa snaží, ako sa mu darí prekonať sám seba, kontrolovať svoje správanie/

5. Ťažkosti v chápaní pocitov a prežívania, zdanlivo necitlivé správanie sa detí sú ich nevedomým prejavom. Je dôležité vedieť ako dieťa s poruchou prežíva neúspech, správanie sa kamarátov, prečo si myslí, že sa takto zachovali... Dieťa získa pocit pochopenia, prijímania okolím, neuzatvára sa svojho sveta, ľahšie sa naučí chápať svoje okolie. Dieťa máva často skúsenosti len s negatívnymi emóciami, je potrební, aby mali možnosť prežívať aj kladné pocity – radosť z úspechu /klásť dieťaťu reálne ciele, ktoré sú schopné splniť/, pomáhať slabším a menej úspešným, prežívať radosť spolu s ním, fyzický kontakt – pohladenie, objatie.

Poruchy koncentrácie pozornosti a pamäti

Sú roztržité, nesústredené, nepozorné, ľahko vyrušiteľné aj malým podnetom z činnosti, nie sú odolné voči vplyvu rušivých okolností. Nedokážu rozlíšiť čo je dôležité a čo nie je, niekedy sa nedokážu odpútať od nejakého podnetu a sústrediť sa na niečo iné. Bývajú charakterizované ako netrpezlivé, málokedy dokončia úlohu, hru, vyžadujúcu čas, trpezlivosť, koncentráciu a na neúspech reagujú afektom, agresiou.

Na pokyny reagujú oneskorene, často až na opakované pokyny, niekedy si ich vôbec nedokážu zapamätať. Zabúdajú pokyny, svoje veci, často niečo hľadajú...To zapríčiňuje problémy v školskom prostredí aj v domácom.

Ako pozornosť, aj pamäť často prilipne k jednej spomienke, od ktorej sa nedokáže dieťa dlho odpútať.

Zasadací poriadok v triede /domáce miesto na prípravu do školy/ – miesto, kde jeho pozornosť je čo najmenej odpútavaná vedľajšími rušivými podnetmi /nástenky, okno, stôl učiteľa../. Osvedčila sa prvá lavica, sám v lavici, kľudné okolie.

Nevyhnutné pomôcky na pracovnom stole – ostatné veci odložiť

Krátko a častejšie – striedaním polohy tela napomáhame upútaniu pozornosti a predchádzame únave, dlhé sedenie na stoličke a usmerňovaním odvádza pozornosť. Menší motorický nekľud a zmeny polohy si radšej nevšímame, pokiaľ dieťa pracuje dobre. Striedame rôzne druhy činnosti, pri práci sa neponáhľame, snažíme sa mierniť jeho impulzivitu.

Opakovanie pokynov – netrestať deti za neposlúchnutie, niektoré pokyny nie slovne, ale ukážka rukou, prstom, kde čítame, dotykom upraviť polohu pri písaní a pod. Prácu zadávať po častiach, kontrolovať sústredenie a pochopenie úlohy, v prípade potreby znovu vysvetliť.

Domáce úlohy zadávať pravidelne – skontrolovať zápis, zápisy jednoduché, do zvláštneho zošita, zapísať aj pomôcky a iné úlohy. Možnosť zapisovania úloh učiteľom, dohodnúť sa na systéme kontroly – rodičia a učiteľ.

Predchádzať chybám – pri osvojovaní si učiva slovami pozor, opatrne, tu je to ťažšie, zložitejšie. Upútame tým pozornosť dieťaťa, chybe sa snažíme predísť, vyhneme sa opravovaniu už napísaného a prepisovaniu. /Dieťa má tendenciu zapamätať si zvýraznené slová – červenou opravené slová/. Nemá efekt prepisovanie za účelom zlepšenia úhľadnosti a menšieho výskytu chýb, opravy opráv, tresty – napíšeš o dva príklady viac...

Názorné pomôcky – kvôli ľahšiemu zapamätaniu, ale s mierou /rozptyľovanie pozornosti/. Vhodné sú stručné PL s menším množstvom textu zameraného na jednu činnosť /viac pracovných listov, ich časti/.

Hry a cvičenia na rozvoj pamäti, pozornosti, psychomotorické hry

Poruchy reči, vnímania a myslenia

Pozorujeme často oneskorený vývin reči, poruchy reči a chyby výslovnosti – dyslália /dieťa vyslovuje jednu a viac hlások zle/. S poruchou motoriky hovoridiel súvisí artikulačná neobratnosť – ťažkosti s vyslovovaním dlhších a náročnejších slov so zhlukmi spoluhlások /aj keď jednotlivé hlásky vyslovujú dobre/ a cudzích slov, ktoré komolia. Objavujú sa aj poruchy tvorby pojmov – chudobnejšia, obmedzenejšia slovná zásoba. Deti nedokážu adekvátne vyjadriť, čo si myslia, cítia.

Tieto deti vo veľkej miere trpia poruchami vnímania sluchového aj zrakového.

V oblasti zrakového vnímania napr. zlé rozlišovanie podobných tvarov /zámeny p – b- -d, a – o, m – n../ prejavujú sa poruchy orientácie v priestore a pravoľavej orientácie. Sluchovo slabšie alebo vôbec nerozlišuje jednotlivé hlásky podobné zvuky, čo sa prejavuje v písaní diktátov, keď dieťa nerozlíši zhluk spoluhlások. Spolupôsobí aj porucha analyticko – syntetickej činnosti, ktorá je nevyhnutná pri výuke čítania a písania – nedokáže rozložiť a zložiť slovo z písmen a hlások po stránke akustickej aj zrakovej. Uvedené poruchy majú priamu súvislosť so vznikom ŠPU na báze porúch pozornosti a hyperaktivity..

Okrem pamäte a pozornosti môže byť porušené aj myslenie – nepružné, horšie vnímanie súvislostí, nemajú zmysel pre postupnosť a sled, nevedia sa odpútať od jednej myšlienky. Ako je porušené tvorenie pojmov v reči, je porušené aj pojmové myslenie- horšie zovšeobecňujú. Poruchy myslenia, /neskorší vývin logického myslenia/ výrazne sťažujú výuku najmä matematiky.

Nie každé dieťa trpí všetkými vymenovanými príznakmi a poruchami. Ak sú prejavy výrazné už v predškolskom veku, je vhodné odložiť školskú dochádzku, dozrievaním CNS sa môžu niektoré prejavy zmierniť. Je vhodné počas odkladu s deťmi intenzívne pracovať, aby sme predišli vzniku porúch učenia.

Deti žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Denne sa stretávajú so situáciami, ktoré sú pre iné deti normálne, ale ony ich nezvládajú a navyše si to uvedomujú. Preto tieto situácie riešia po svojom, čo býva pre ich okolie neprijateľné:

- únik - do chorôb /ráno pred cestou do školy/ často aj nevedomý, úteky zo školy, z domu, úniky do vnútorného vysneného sveta

- regresia – začne sa správať ako vekovo omnoho mladšie dieťa, vracia sa do čias, kedy nároky kladené na neho zvládalo, akoby vyžadovalo viac lásky a menej nárokov

- popretie neúspechov, ich zľahčovanie - vedome berie prehru na ľahkú váhu, navonok ju neberie vážne, alebo zľahčuje úspechy iných

- upútanie pozornosti – snaha uspieť akokoľvek, provokuje, šaškuje, účelom je – všimni si ma

Rodičia mávajú kvôli svojím deťom konflikty s okolím, partnermi, príbuznými, ktorí ich považujú za zlé, nevychované, lenivé, hlúpe a rodičia sú podľa iných neschopní deti vychovávať, zvládať. Zlyhávajú bežné výchovné postupy, v ďalšej časti ponúkame niekoľko výchovných zásad použiteľných aj u detí nepokojných, živých aj u bežnej populácie.

Poruchy reči – dyslália /nesprávna výslovnosť niektorých hlások/ - logopéd, cvičenia a riekanky na precvičovanie výslovnosti podľa odporúčaní logopéda

Artikulačná neobratnosť – ťažkosti s vyslovovaním ťažších slov so spoluhláskovými skupinami, dlhších slov a cudzích slov, súvisí s poruchou jemnej motoriky hovoridiel – logopéd, artikulačné cvičenia /Na peci psík spí../, rytmizačné cvičenia /spájanie riekaniek s pohybom, vytlieskávanie, spev/

Obmedzená slovná zásoba – obsahovo chudobná reč, stereotypná, nevyjadrujú presne čo chcú povedať. Rozprávať príbehy podľa obrázkov, bábkové divadlo, vymýšľanie príbehov, reprodukcia počutého, tvorenie antoným, povedz to inak, hry so slovami zámenou písmena, vymysli slová na dané písmená, z písmen dlhého slova vytvor iné slová, nové slová vznikajúce prehodením poradia písmen...

Rozvíjanie myslenia – hry na zovšeobecňovanie /je pravda, že jablko, marhuľa, slivka majú kôstky/, hádanie predmetu podľa opisu, hádanie slova podľa písmena a dieťa sa musí pýtať na bližšie údaje...pantomimické hry, hádanie filmu, knihy..

logické myslenie – čo sem nepatrí /v skupine cicavcov žralok, vo vybraných slovách predložka../, čo sa stalo – postup príbehu, dokončenie príbehu

Deti trpia často aj poruchami vnímania – zrakové a sluchové. Horšie rozlišuje hlásky, najmä v skupine spoluhlások, zamieňajú si podobné písmená, nerozlišuje dostatočne presne drobné rozdiely...

Zrakové vnímanie – vyhľadávanie rozdielov na zdanlivo rovnakých obrázkoch, hľadanie rovnakých obrázkov, bludiská, skryté predmety na obrázku, orientácia na ploche, čo sa zmenilo, čo pribudlo...

Sluchové vnímanie – rozlišovanie zvukov, sluchová orientácia, tvorenie slova z poslednej hlásky predchádzajúceho, vymýšľanie slov na danú hlásku, skladanie a rozkladanie slov na jednotlivé slabiky, hlásky, lokalizácia hlásky, výskyt hlásky v slove, zmeny hlások v slove.

Dospelý by mal zostať pokojný v problémových situáciách s dieťaťom.

Priamy nátlak situáciu zhoršuje! Dieťa často urobí presný opak očakávanej reakcie, negativistické reakcie.

Jasne formulované príkazy: Nestrúhaj ceruzku, keď s tebou hovorím! Nie: Nerob to! Prestaň s tým!

Pochvala ako protiváha k neúspechom, nájdite a chválte jeho dobré vlastnosti a šikovnosť.

Zapojte pri práci čo najviac zmyslov – multisenzoriálna výchova

Pokyny krátke, zrozumiteľné, vhodná nápoveda, spoločné riešenie s pomocou dospelého

 

Spracovala: Mgr. Slavíková

Literatúra:

Žáčková- Metódy práce s detmi s LMD, Relaxace nejen pro deti s LMD

Máte nepokojné a nesústredené dieťa?