v realizácii paličkovania čipiek základom paličkovania

Základy paličkovania

Úlohou paličkovania v podmienkach tvorivej dielne je:

• oboznámiť deti s poslaním a estetickými kvalitami tohto remesla v živote človeka
• oboznámiť deti so základmi paličkovania
• vedieť vytvoriť jednoduchý aj zložitejší výrobok formou paličkovania na úrovni možnej prezentácie
• rozvíjať estetické cítenie a vkus detí na základe poznávania tradícií

Deti sa majú naučiť

• základným technikám a zručnostiam paličkovania
• správne používať nástroje a pomôcky pri paličkovaní
• základným poznatkom z histórie tohto remesla vo všeobecnosti a na Slovensku

Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami osadenom na drevenom podstavci. Na zhotovenie paličkovanej čipky sa používajú drevené paličky, na ktorých je navinutá priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky.

Valec na paličkovanie je tvorený z jedného kruhu a obdlžníka, niekde vytvorený z dvoch kruhov a jedného obdĺžnika alebo štvorca, piliny, otruby,slama,konope,piesok je plnený do silonky alebo pančuchy. Náplň valca sa ubíja a tvaruje sa valec, po dobrom naplnení valca sa zauzlí. Valec sa obalí látkou vo viacerých vrstvách a zošije sa, na boky sa prišijú kruhy.

Skupina dievčat z ôsmeho a deviateho ročníka – zľava Barborka, Ľubka a Števka - rozvíja dekoratívne motívy technikou paličkovania.

Paličky sú špeciálne vystrúhané z dreva. Na územie Slovenska sa paličkovaná čipka dostala v 16. storočí. V tom čase je pomerne rozvinutá.

Predpokladom je, že história paličkovanej čipky siaha hlbšie do minulosti. Vplyv na rozvoj paličkovanej čipky má banícka kolonizácia na územie dnešného Slovenska v 16. a 17. storočí z Nemecka. S príchodom nemeckých baníkov aj s rodinami prichádza aj paličkovaná čipka. Najväčšie strediská čipkárskej výroby sú okolo banských miest, napr. Špania dolina, Soľná baňa.

„Komu ho darujem?“

Ženy baníkov si privyrábali paličkovaním pre bohaté rodiny z mesta, robili na objednávku, preto práca je prispôsobená požiadavkám kupujúceho. Banícka čipka je redšia, prevažujú biele čipky neskôr hnedé. Roľnícka čipka sa rozvíja paralelne s baníckou. Čipka roľnícka je hustá, a používajú sa všetky škály farieb od klasickej bielej po čiernu, a farebné nite staršie farbené a bielené konopné, žihľavové, ľanové a neskôr aj bavlnené nite.

Piatačka Kristínka zaujatá tajomstvami paličkovanej čipky.

Čipka sa používa väčšinou na spoje látok, napr. poľné obrusy, polky, rukávy košieľ…, ako ukončenie napr. na zásterách, konce rukávov košieľ a golierov, šatiek.

Roľnícka čipka je ozdobou vo väčšine čepcov na dedinách, aj v tých, v ktorých ženy nevedia paličkovať. Dávajú si ich špeciálne robiť.

Kristínka s tetou Vierkou.

Na východnom Slovensku každá žena musela mať čipkovaný čepiec, lebo by to bola hanba a nemohla by sa ukázať na verejnosti. Ženy sa predbiehali, ktorá bude mať v kostole najkrajší čipkový čepiec.