Navigácia

Obsah

Výchovné zásady pri ADHD

Vytvoriť pokojné, cituplné rodinné prostredie

Rodič by mal zostať pokojný aj v afektívnych situáciách, nervozita afekt zhoršuje. Pokiaľ možno zostať trpezlivý, láskavý, čím dávame príklad aj dieťaťu ako sa v týchto situáciách zachovať. Láska a pokoj tvoria základ pre ďalšie výchovné postupy.

V rodinnom spolužití stanoviť poriadok

Nie nekritické rozmaznávanie, že môže dieťa robiť čokoľvek. Svoje potreby učiť zladiť a niekedy aj podriadiť potrebám ostatných členov rodiny. Zvyknúť na pravidelný režim dňa, niekedy až stereotypný. Má vedieť, čo sa od neho očakáva, pokyny oznámiť jasne a primerane. Pravidlá spolužitia jasne vymedziť, aby vedelo, kedy ich prekračuje a kedy nie. Poriadok je vhodný aj preto, že dieťaťu chýba vlastný vnútorný poriadok, býva v ňom chaos a aj okolie sa mu často javí ako chaotické.

Dôslednosť vo výchove

Potreba dodržiavať stanovené pravidlá, nevyhnutná dôsledná kontrola, vykonávaná pokiaľ možno nenápadným a nedirektívnym spôsobom. Ak niečo dieťaťu zakážeme a vzápätí povolíme, uvádzame ho do zmätku a prestáva rozumieť čo môže a čo nesmie. Ak nie je kontrolované, zvykne si spoliehať sa na to, že pokyn nemusí vykonať. Kontrolou dosiahneme, že si dieťa požadované činnosti zvnútorní, zautomatizuje – umývanie rúk, hygiena pred spaním...

Zjednotenie výchovy

Konanie dieťaťa do zmätku uvedú rodičia, ktorí majú rôzne požiadavky na dieťa, nesledujú spoločný cieľ. Dieťa sa naučí využívať slabšieho, prípadne neposlúchne žiadneho. Vzniká priestor pre rodinné hádky. Je dôležité zjednotiť výchovné pôsobenie a postupy aj v rámci širšej rodiny aj so školou. Informovať učiteľa /vychovávateľa, učiteľov rôznych predmetov na 2. stupni/ o ťažkostiach dieťaťa a spôsoboch výchovy.

Sústrediť sa kladné stránky osobnosti dieťaťa

Zamerať sa na oblasť, v ktorej je dieťa úspešné, umožniť prežiť úspech, nešetriť pochvalou v takýchto situáciách. Napr. dieťa menej úspešné v škole podporovať v činnostiach, na ktoré má nadanie. Pochváliť aj za malé, čiastkové úspechy, povzbudiť ho k ďalším výkonom, dať najavo, že mu veríme, že to dokáže. Negatívne správanie skôr ignorujeme, pokiaľ sa to dá a vyzdvihneme to, čo v danej chvíli urobilo správne. Dieťa si zvykne na tresty, nepoužívať ich. Aj vyčítanie, mentorovanie skôr uškodí ako pomôže. Najlepšie je snažiť sa predchádzať negatívnym prejavom správania.

Usmerňovanie aktivity dieťaťa a prívod primeraných podnetov

Nie násilne potlačovať aktivitu, energiu, je vhodné nechať ju vybiť si vo chvíľach, kedy sa to dá /vybehať sa, vyhrať sa/, prípadne využiť nejakým pozitívnym spôsobom. Ak sedí a číta, musí sa sústrediť len na jednu vec – čítanie a pohyby končatín, ovládnutie tela nedokáže kontrolovať, teda mu nevenujeme pozornosť.

Prívod primeraných podnetov – učenie, nezahlcovať množstvom príkazov, zákazov, často nejasných vedú k afektívnym a negatívnym reakciám. Vyhovujú jasne sformulované, jednoduché, pre ne primerané, pochopiteľné pravidlá, ktoré vo výchove uplatňujeme.

Rodič by mal zostať pokojný v problémových situáciách s dieťaťom.

Priamy nátlak situáciu zhoršuje! Dieťa má tendenciu konať opačne jako sa od neho očakáva – negativistické reakcie.

Jasne formulované príkazy: Nestrúhaj ceruzku, kým rozprávam! Nerob to! Prestaň s tým! Čo to robíš?/nesprávna formulácia/

 

Spracovala: Mgr. Slavíková

Literatúra: Žáčková – Metódy práce s deťmi s LMD