Metodický postup na vyvodenie hlások

Metodický postup na vyvodenie hlások

Samohlásky:

A – na vyvodenie stačí väčšinou vzor artikulácie. Jazyk je v pokojovej polohe ľahko opretý o dolné rezáky, ústa sú otvorené. Cvičíme pred zrkadlom.

Zvuky – zívame, otvárame ústa na veľké jablko, vzdycháme

E – ústa sú mierne privreté tak, že horné a dolné rezáky sa približujú k sebe a kútiky úst sa zaostria do mierneho úsmevu.

Zvuky – ovca bečí, koza mečí

I – podobne ako nácvik E, len kútiky úst sa ešte viac zaostrujú do širokého úsmevu.

Zvuky – široko sa smejeme iiii, vtáčik spieva tili, tili, tili, nesieme sa na koni hi, hi,

O – vyslovujeme hlásku A za súčasného zaokrúhľovania pier

Zvuky – vzdychneme si och, divíme sa óóó

U – rovnako ako pri O, ale pery ešte viac zaokrúhlime a hrot jazyka sa posunie viac dozadu.

Zvuky – sova húka hú, hú, hú, auto trúbi tú., tú, tú, krava robí mú, mú, mú

Riekanky

A, o, u

Auto ide, sláva, sláva! Moje báby

Tata máva, mama, máva. majú háby.

Auto ide tú, tú, tú, moje báby hajajú,

tata, mama, už je tu. haju, haju, hajaju.

E, i

Mama Iva vyumýva, Behá Pejo, pobehuje,

Vyumývam ho aj ja Pejovi beh vyhovuje.

Myjeme ho obaja. Ihihi, ihahá,

Pejo v behu mihahá.

Dvojhlásky:

Nacvičujeme pred zrkadlom, keď dieťa vie vysloviť všetky samohlásky. Vyslovujeme samohlásky s výraznou artikuláciou. V ďalšej fáze spájame samohlásky do skupiniek a každú viackrát zopakujeme.

a-i-a-i, u-i-u-i, o-i-o-i, e-i-e-i, o-u-o-u,

i-a-i-a, i-u-i-u, i-o-i-o, i-e-i-e, u-o-u-o

Spoluhlásky:

P, b, m – podstatou je vytvorenie záveru oboma perami. Potom nasleduje náhle zrušenie v podobe explózie, krátkeho výbuchu. Jazyk sa na artikulácii nezúčastňuje.

P – zvuky: papá, pí-pí-pí

B - zvuky: bú-bú, bé-bé, bum-bum, bim-bam, buch-buch, bác

M - zvuky: mú-mú, mé-mé, miau-miau

 

F,v – medzi dolnou perou a hornými rezákmi sa vytvorí úžina. Sánka sa pritom posúva mierne dozadu. Vzduch uniká štrbinou medzi okrajmi rezákov a dolnej pery. Pery& sú od seba vzdialené minimálne. Jazyk sa na artikulácii nezúčastňuje.

F – zvuky: fú-fú, fí-fí, pif-paf

V – vyslovujeme ako predĺžené Ú v spojení so samohláskami úa, úe, úi, úo

 

T, D, N – utvoríme záver okrajom hornej plochy jazyka na podnebnej klenbe vpredu (jazyk sa dotýka podnebia v tvare podkovy). Potom nasleduje krátky výbuch. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú.

T – môžeme naučiť tak, že dieťa naberie na chrbát hrotu jazyka slinu, zodvihne ho k ďasnám horných rezákov, kde sa vytvorí záver a pri vypľúvaní sliny sa ozve zvuk podobný T.

N – vyslovujeme predĺžené M pri oddialených perách.

D – tvoríme z hlásky N. dieťa opakovane vyslovuje slabiku NA s predĺženým N, pričom mu stisneme nosné dierky. Pri samohláske A dierky uvoľníme.

C, Dz – špička jazyka smeruje za dolné rezáky, kútiky úst sa mierne zaostrujú

Č, Dž – špička jazyka smeruje k podnebnej klenbe, ústa sa zaokrúhľujú

S, Z – jazyk sa dotýka podnebnej klenby obidvoma bokmi, špička ja jazyka je za dolnými rezákmi. Kútiky pier sa mierne zaostrujú.

Š, Ž – okraje bokov jazyka sú pritisnuté úzkym pruhom ku koreňom horných zubov, špička jazyka sa približuje k zadnej časti podnebia, ale nedotýka sa ho. Pery sa zaokrúhľujú.

R – jazyk vykonáva špičkou kmitavý pohyb, pery sa na artikulácii nezúčastňujú.

Nacvičujeme pomocou spoluhlások T, D, N. Dieťa vyslovuje opakovane za sebou tttt, potom dddd a nakoniec nnnn. Postupne spojíme dané hlásky a vyslovíme t-d-n viackrát za sebou. Cvičíme slová s R, pomocou hlásky D (trnka = tdnka, tráva = tdáva).

Ť, Ď, Ň, Ľ – predným chrbtom jazyka vytvoríme na prednom tvrdom podnebí, špička jazyka je opretá o dolné rezáky. Pery sa na artikulácii netúčastňujú.

Ť – dieťa vyslovuje opakovane ty-ty-ty (ta, to, te), pričom presunieme hrot jazyka za dolné rezáky, podobne postupujem pri hláske Ď, Ň, Ľ.

J – boky jazyka sa dotýkajú podnebnej klenby, špička jazyka je za dolnými rezákmi. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú. Vychádzame z hlásky I, ktorú necháme dlho vyslovovať a spájame ju so samohláskami ía, íe, ío, íi a vznikne ja, je, jo, ju, ji.

K, G – vytvoríme záver zadným chrbtom jazyka na mäkkom podnebí. Potom nasleduje explózia. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú. Hlásku K vytvoríme z hlásky T. dieťa vyslovuje ta, ta, ta pričom hrot jazyka stláčame dolu a mierne dozadu. Hlásku G odvodíme z hlásky D rovnakým spôsobom.

Ch – dieťa necháme hlasno vydýchnuť. Výdych si kontrolujeme na chrbte ruky. Hlasné dýchanie spájame so samohláskami á – ch, é – ch, ó – ch, ú – ch... chá, chí, chó, chú, ché.

H – dieťa položí jednu ruku sebe a druhú na našu hruď alebo hrdlo. Hmatom vnímané vibrácie sa snažíme napodobniť.