Dychové a hlasové cvičenia

Cvičenia zamerané na dychovú techniku

Prevencia dychovej arytmie, reči pri vdychu, kolízie medzi dýchaním a rečou.

Cieľom je prehĺbenie dýchania a zvládnutie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri reči tj. predĺženie fázy výdychu a jeho správneho riadenia. Z hľadiska typu dýchania, snažíme sa o rebrovo-bránicové dýchanie.

Dýchacie cvičenia sú súčasťou logopedických cvičení po odstránení nosnej mandle /zabrániť recidíve nosnej mandle/, vrátiť ústne dýchanie späť na nosné. Sú aj súčasťou terapie zajakavosti, palatolalie, DMO, breptavosti.

Hlavné zásady dychových cvičení

Cvičenie v dobre vyvetranej bezprašnej miestnosti, otvorené okno.

Vhodný koberec, deka, pri cvičení poležiačky.

Hrová motivácia cvičení v kombinácii s cvičením fonačným, artikulačným – ako súčasť celku. Možnosť skupinového, alebo individuálneho cvičenia.

Intenzívne cvičenie striedať s prestávkami na vydýchanie, cieľom je náplň cvičení a spôsob ich vykonávania na terapii prispôsobiť individuálnym možnostiam dieťaťa.

Pri dychových cvičeniach v kľude nacvičujeme dýchanie nosom.

Podmienky realizácie dychových cvičení

Prejavy nesprávnej dychovej techniky sú badateľné v ich hovorenom a speváckom výkone, majú vplyv na vytváranie telesnej konštitúcie /držanie tela, vývin hrudníka/ a celkový zdravotný stav.

Symptómy nesprávneho dýchania sa vo zvýšenej miere vyskytujú medzi deťmi s mentálnym postihom /kombinácie s nosnou mandľou, rozštepové vady, zajakavosť.../ sú nasledujúce cvičenia zamerané najprv na nácvik správneho nádychu a výdychu, na osvojenie si rečového dýchania s s ním spätej dychovej ekonómie.

Pred nácvikom ej dobré viesť deti k uvedomeniu si techniky dýchania, kombinovaný rebrovo-bránicový dych a dýchanie nosom.

Ďalej nacvičujeme hlboký nádych spojený so správnym držaním tela v polohe poležiačky, posediačky a v stoji.

Nácvik výdychu, ktorý postupne prehlbujeme a predlžujeme, učíme deti cieľavedome ovládať výdychový prúd /hra slalom, fúkanie a pod/ v kombinácii s hlasovými cvičeniami /fonácia rôznych zvukov, spevných slabík../ a vytvárame predstupeň k nácviku rečového dýchania.

Po zvládnutí správneho rečového dýchania je dôležité naučiť nielen sa dobre nadychovať a vydychovať, ale osvojiť si fázu dychovej pauzy /skľudnenie/, naučiť sa šetriť s dychom a precvičiť dychovú výdrž.

Dychové cvičenia možno vykonávať v kombinácii s pohybovými aktivitami /aj celého tela, napr. chôdza s pohybom častí tela – krúženie rukami, preťahovanie sa../, alebo v uvoľnenom postoji v kľude.

Motivácia dychových cvičení

Logopéd navodzuje rozprávaním určitú situáciu, za ktorej si sediace deti uvedomujú proces dýchania:

Predstavte si, že ideme po rozkvitnutej lúke. To vonia! Teraz prichádzame od kvetinky ku kvetinke a vždy si privoniame /nádych/

V zime staviame snehuliaka a je nám zima na ruky. Skúste si ruky zohriať svojím dychom! /dýchanie do dlaní/

Sme ospalí a zívame. Skúsime poriadne zívnuť a povedzte čo sa deje s dychom - uvedomovanie si nádychu a výdychu

Logopéd zdôrazní prečo musíme správne ovládať dýchanie a aké sú dôsledky nesprávneho dýchania /aj pomocou hry s maňuškami/.

Ako a kam sa nadychovať

Najmohutnejší nádych je v dolnej časti pľúc s využitím spodnej časti hrudníka, kde sa roztiahnú voľné rebrá a medzirebrovými svalmi udrží také množstvo vzduchu, ktoré potrebujeme k výraznej reči a spevu.

Najprv sa doporučuje dýchacie cvičenie v sede s chrbátom opretým o operadlo, nohami na podložke a s kolenami pri sebe. Motiváciou môže byť rozprávanie o mori, morskom brehu, ktorý je plný piesku – posadíme sa do piesku aby náš odtlačok v ňom bol čo najhlbší. Ruku položíme zľahka na žalúdok a v tej chvíli pociťujeme napätie v svaloch. To je miesto dychovej opory.

Cvičenie: Nadýchneme sa tak, aby sme cítili, že nás dych vtláča do sedadla stoličky a súčasne aj nepatrne odstrkuje. Sledujeme, kam sa nadychujeme, voľne vydychujeme. Nadychujeme nosom, chvíľu zostaneme v kľude, kým zas vydýchneme. Pri opakovanom cvičení ľahko bzučíme, tvorený zvuk má ísť plynule, bez chvenia.

Ďalšie cvičenia doporučujeme cvičiť poležiačky, v stoji.

Nádych kontrolujeme voľne položenou rukou v miestach, kde je bránica /deti hľadajú miesto, kde sa im telo nafúkne/.

Cvičenia nádychu a výdychu – hráme sa s dychom

• Ráno vstaneme, otvoríme okno a zhlboka sa nadýchneme nosom, až cítime vôňu prebúdzajúceho sa dňa
• Logopéd otvára okno, predvedie nádych k prúdiacemu vzduchu. Hovorí ku deťom pomaličky, kľudným hlasom, relaxačná hudba.
• Deti, čo cítite, keď ste v meste, na dedine, na lúke, v lese...
• Deti sa nadychujú nosom, zatvoria oči, zadržia dych a vydýchnu. Odpovedajú na otázky. Logopéd ešte upozorní, aby si pred cvičením vždy vyčistili nos.
• Slnko vystrčilo svoje prvé lúče. Zatvoríme oči a nastavíme mu tvár. Hreje sa, je to príjemné. Pokúsme sa každý predstaviť si niečo príjemné.
• Logopéd predvádza a deti opakujú. Všetci pravidelne a voľne dýchajú. Rozprávajú o svojich príjemných zážitkoch.
• Na tvári naraz cítime jemné pohladenie. To je vietor. Kútikom oka pozorujeme, ako sa hrá s prádlom sušiacim sa na šnúre.
• Fúkame ako vánok. Deti súvisle a zhlboka sa nadychujú nosom, súvisle a pomaly vydychujú s artikuláciou F, alebo Š.
• Vietor je zvedavý. Otvoreným oknom vkĺzne do izby. Chcel by pozdraviť „Dobré ráno“ alebo „Ahoj“, ale nevie rozprávať a preto počujeme len fííííííííí, fúúúúúúúú. Pritom sa chvejú listy otvorenej knihy.
• Napodobňujeme vietor. Deti sa krátko nadychnú a dlho vydychujú s artikuláciou fíííííí, fúúúú na pásiky hodvábneho papiera, alebo do listov knihy.
• Vystraší mačku, ktorá spokojne driemala v kútiku. Mačka sa zľakne, vyskočí, naježí sa jej chrbát.
• Deti sa naježia a nahrbia chrbát. Dlho sa nadýchnu a krátko vydychujú s artikuláciou fu, fi
• Ako sa uspokojí mačka? Skúsime riekankou:
• Neľakaj nám vetríčku, našu malú mačičku.
• Mačička sa ukľudní, a potom nám zavrní.
• Deti sa pomaly nadýchnu a spomalene vydychujú pri tichom opakovaní riekanky. Logopéd ju rozdelí na časti. Deti vrnia ako mačka – pomalý nádych a výdych.
• Mačička sa ukľudnila, je spokojná a vietor sa s ňou hrá.
• Hráme sa s vetrom.
• Deti sa pomaly nadýchnu a prerušovane vydychujú s artikuláciou ťu, ťu, ťu.
• Potom sa pomaly nadýchnu a rýchlo vydýchnu s artikuláciou fííííííí.
• Fúkame do papierových loptičiek. Deti sa rýchlo nadýchnu a prerušovane vydychujú s artikuláciou fo, fo.
• Vietor skončil svoju hru a vyletel zas otvoreným oknom von. Zatočil sa v košíku, kde boli jablká a slivky, privoňal si, aby zistil čo viac vonia.
• Čo viac vonia?
• Deti sa prerušovane nadychujú /privoňajú k jablku a k slivke/ a prerušovane vydychujú. Pri výdychu artikulujú pri jablku áááááá, pri slivke éééééé.
• Vietor sa s nami lúči, odletel ku inému domu, kde sa tiež niekto prebúdza. Zlostí pritom vrabčiaka, ktorý nás letí tiež pozdraviť do nového dňa.
• Šumíme ako krídla vtáčika. Deti sa dlho nadychujú, prerušovane vydychujú s artikuláciou š, š, š a mávajú rukami ako krídlami.

Dychové hry

• Odtlač mi ruku. Správny nádych.
• Deti stoja, alebo ležia. Zhlboka sa nadychujú. Logopéd prikladá ruku na hruď, brucho, pod kľúčnu kosť – dieťa sa má sústrediť na dýchanie do týchto partií, aby mu odtlačilo ruku.
• Slalom. Predĺžený výdych, dychová výdrž.
• Stolnotenisová loptička, papierové loptičky, kocky
• Z drevených kociek postavíme bránky, deti pomocou výdychového prúdu posúvajú loptičky pomedzi bránky.
• Rad slov. Nácvik rečového dýchania, precvičenie dychovej výdrže. Deti k sebe pridávajú podstatné mená /názvy osôb, zvierat, vecí/ napr. v miestnosti, na lúke.
• V lese. Kŕmidlo. Kŕmidlo a jeleň. Kŕmidlo, jeleň a laň. Kŕmidlo, jeleň, laň, horár......
• Doplň vetu. Nácvik rečového dýchania, precvičenie dychovej výdrže.
• Logopéd vymyslí jednoduchú vetu. Deti majú doplniť vetu slovom. Motivačne možno použiť aj obrázok.
• Adam hrá. Adam hrá na gitare. Adam hrá na gitaru v skupine.
• Štafeta. Cvičenie na dychovú ekonómiu.
• Deti sa posadia do kruhu a s logopédom urobia najprv krátke dychové cvičenie. Jedno dieťa začne hovoriť riekanku. Keď cíti, že mu nebude stačiť dych, dotkne sa suseda vpravo a ten pokračuje v riekanke v rovnakom rytme /deti môžu rytmus aj vytliekávať/. Vystriedajú sa všetci žiaci.