v práci s drevom základom stolárstva a rezbárstva

Základy stolárstva a rezbárstva

Úlohou pri vytváraní základov stolárstva a rezbárstva v podmienkach tvorivej dielne v sanatóriu je oboznámiť deti:
▪ so základnými poznatkami a poslaním tohto remesla v každodennom živote človeka
▪ so základnými zásadami, ktoré treba dodržiavať pri práci s drevom
▪ ako nadobúdať a rozvíjať zručnosti a techniky s rezbárskymi nástrojmi a náčiním
▪ o zásadách dodržiavania bezpečnosti počas stolárskych a rezbárskych prác

Deti sa majú naučiť:
▪ rozpoznávať kvalitu a vhodnosť dreva na jeho budúce rezbárske a stolárske spracovanie
▪ základným rezbárskym technikám a zručnostiam
▪ správne používať nástroje a pomôcky pri tvorbe
▪ základným poznatkom z histórie tohto remesla vo všeobecnosti a na Slovensku

Rezbárstvo je remeselná, alebo umelecká činnosť (tiež umelecko-remeselná činnosť), pri ktorej je zo základného materiálu (dreva) odoberaný materiál za účelom plastického zobrazenia zámeru (reliéf, socha, ornament...) Ako názov napovedá, charakteristickým pracovným úkonom je rez, ktorý je vykonávaný rezbárskym nožom, alebo rezbárskym dlátom. V súvislosti s rezbárstvom sa však akceptujú aj iné formy obrábania ako napríklad pílenie, brúsenie, puncovanie...

Ôsmak Števko počas prípravnej fázy pred rezbárskym spracovaním náboženského motívu.
 

Ľudové rezbárstvo využíva obdobné pracovné prostriedky ako rezbástvo podľa základného zaradenia. Často kopíruje svojským spôsobom oficiálne výtvarné smery (napríklad barok - ľudový barok). V minulosti bolo v mnohých prípadoch doplnkovou činnosťou iných remesiel (výroby poľnohospodárskeho náradia, tokárstva, varechárstva, stolárstva, kolárstva). Taktiež bolo doplnkom práce pastierov, mlynárov, baníkov, včelárov, pernikárov ktorí stvárňovali odpozorované témy zo svojho prostredia, alebo tematicky čerpali z náboženských tradícií.

Siedmak Paľko v rezbárskej dielni ako doma: „Potešenie je na mojej strane.“

Ľudové rezbárstvo je najrozšírenejšie vo forme amatérskeho prejavu, je teda robené zo záujmu ako „koníček“, bez komerčného zámeru. Niektoré formy ľudového rezbárstva však (napriek absencii vzdelania v uvedenom smere) nemožno chápať ako amatérske. To je v prípade ak ľudový rezbár vykonáva činnosť ako oficiálne povolanie, platí príslušné dane a ponúka služby za účelom tvorby zisku – zárobku.
 

Zručnosti liečia. Kto neverí, nech skúsi.

V slovenskom ľudovom rezbárstve po roku 1989 nastal aj technologický posun výroby (strojné vybavenie), ktorému napomáha i dostupnosť literatúry a v čoraz väčšej miere i využívanie internetu. V praxi to znamená vývoj v niekoľkých smeroch  a obraz rezbára „stružlikajúceho“ nožíkom kúsok dreva pri peci je už minulosťou. Na Slovensku sa výrazne etablovalo nové remeselné odvetvie - betlehemárstvo, ktoré už nie je lokálne viazané ako napríklad výroba bačovského riadu a pastierskych palíc.