Základy košikárstva

Úlohou pri vytváraní základov košikárstva v tvorivej dielni je:
▪ oboznámiť deti so základnými poznatkami o košikárstve a práci s prútím
▪ oboznámiť deti so základnými zásadami, ktoré treba dodržiavať pri práci s
prútím
▪ vypestovať základné zručnosti u detí z oblasti techniky košikárstva
▪ naučiť deti chápať význam a zmysel košikárstva v bežnom živote dnes
▪ rozvíjať u detí zmysel pre praktickosť
▪ rozvíjať u detí estetické cítenie a vkus
▪ oboznámiť deti s požiadavkami na dodržiavanie bezpečnosti pri práci

Deti sa majú naučiť:
▪ techniku základných väzieb z prútia
▪ rozpoznávať kvalitu a vhodnosť materiálov
▪ základným košikárskym technologickým postupom
▪ správne používať nástroje a pomôcky
▪ základným poznatkom z histórie tohto remesla

Košikárstvo sa vyvinulo z využívania rôznych prírodných pletív, z ktorých
sa pletením zhotovovali predmety pre vlastnú potrebu. V priebehu storočí sa stalo
domácou výrobou a ojedinele sa rozvinulo i do remesla (cech košikárov vznikol v 17.
storočí v Pukanci). Najväčší rozmach zaznamenalo košikárstvo na prelome 19. a 20.
storočia. Košikárstvo ako vedľajšie zamestnanie bolo veľkou finančnou pomocou.

Odbyt výrobkov sa zabezpečoval odpredajom na trhoch, jarmokoch,
podomovými obchodníkmi a prostredníctvom priekupníkov. Na Slovensku bolo
najrozšírenejšie košikárstvo spracovávajúce vŕbové prútie.

Podľa jeho druhu sa delí na výrobu z nešľachteného (nelúpaného) a
šľachteného (vareného, lúpaného alebo štiepaného) prútia. Rezalo sa vždy vo
vegetačnom období, keď obsahovalo dostatok miazgy a ľahko sa lúpalo. Prútie sa
získavalo v dvoch farebných odtieňoch: biele a po varení hnedasté.

Pri pletení sa prút korienka viedol horizontálnym smerom a špirálovito sa
okrúcal tenkým korienkovým lubom, ktorý sa zachytával o predchádzajúci rad.
Okrem prútia, lubov a korienkov sa na výrobu košov používala v menšej miere aj
slama (slamienkarstvo) a kukuričné šúpolie.

Siedmaci Riško a Braňo sa prípravujú na prácu s košikárskym prútím
formou aplikácie petigu.

 

Jarné inšpirácie.

Vďačným a trpezlivým pomocníkom
je pre adeptov košikárstva
vychovávateľka teta Danka.


Šľachtené druhy vŕb (ľudovo nazývané amerikana, viminálka, konopina) sa
používali na výrobu košov na bielizeň, nákupných košov, nábytku, podnosov, košíkov
na príbory atď.


Košikári – skupina šiestakov, siedmakov a ôsmakov –
so svojou tetou Dankou.