Základy stolárstva a rezbárstva

Úlohou pri vytváraní základov stolárstva a rezbárstva v podmienkach tvorivej dielne
v sanatóriu je oboznámiť deti:
▪ so základnými poznatkami a poslaním tohto remesla v každodennom živote
človeka
▪ so základnými zásadami, ktoré treba dodržiavať pri práci s drevom
▪ ako nadobúdať a rozvíjať zručnosti a techniky s rezbárskymi nástrojmi a
náčiním
▪ o zásadách dodržiavania bezpečnosti počas stolárskych a rezbárskych prác

Deti sa majú naučiť:
▪ rozpoznávať kvalitu a vhodnosť dreva na jeho budúce rezbárske a stolárske
spracovanie
▪ základným rezbárskym technikám a zručnostiam
▪ správne používať nástroje a pomôcky pri tvorbe
▪ základným poznatkom z histórie tohto remesla vo všeobecnosti a na
Slovensku

Rezbárstvo je remeselná, alebo umelecká činnosť (tiež umelecko-remeselná
činnosť), pri ktorej je zo základného materiálu (dreva) odoberaný materiál za účelom
plastického zobrazenia zámeru (reliéf, socha, ornament...) Ako názov napovedá,
charakteristickým pracovným úkonom je rez, ktorý je vykonávaný rezbárskym nožom,
alebo rezbárskym dlátom. V súvislosti s rezbárstvom sa však akceptujú aj iné formy
obrábania ako napríklad pílenie, brúsenie, puncovanie...


Ôsmak Števko počas prípravnej fázy
pred rezbárskym spracovaním
náboženského motívu.


Ľudové rezbárstvo využíva obdobné pracovné prostriedky ako rezbástvo
podľa základného zaradenia. Často kopíruje svojským spôsobom oficiálne výtvarné
smery (napríklad barok - ľudový barok). V minulosti bolo v mnohých prípadoch
doplnkovou činnosťou iných remesiel (výroby poľnohospodárskeho náradia,
tokárstva, varechárstva, stolárstva, kolárstva). Taktiež bolo doplnkom práce
pastierov, mlynárov, baníkov, včelárov, pernikárov ktorí stvárňovali odpozorované
témy zo svojho prostredia, alebo tematicky čerpali z náboženských tradícií.

Siedmak Paľko v rezbárskej dielni ako
doma: „Potešenie je na mojej strane.“


Ľudové rezbárstvo je najrozšírenejšie vo forme amatérskeho prejavu, je teda
robené zo záujmu ako „koníček“, bez komerčného zámeru. Niektoré formy ľudového
rezbárstva však (napriek absencii vzdelania v uvedenom smere) nemožno chápať
ako amatérske. To je v prípade ak ľudový rezbár vykonáva činnosť ako oficiálne
povolanie, platí príslušné dane a ponúka služby za účelom tvorby zisku – zárobku.

Zručnosti liečia. Kto neverí, nech skúsi.

V slovenskom ľudovom rezbárstve po roku 1989 nastal aj technologický posun
výroby (strojné vybavenie), ktorému napomáha i dostupnosť literatúry a v čoraz
väčšej miere i využívanie internetu. V praxi to znamená vývoj v niekoľkých smeroch

a obraz rezbára „stružlikajúceho“ nožíkom kúsok dreva pri peci je už minulosťou. Na
Slovensku sa výrazne etablovalo nové remeselné odvetvie - betlehemárstvo, ktoré už
nie je lokálne viazané ako napríklad výroba bačovského riadu a pastierskych palíc.